Zomrel mi otec

18. januára 2013 zomrel vo veku 77 rokov môj otec Ing. Milan Buban. Napriek tomu, že sme mali veľmi dobré vzťahy a  pravidelne sme sa navštevovali, niektoré veci som mu nestihol alebo nedokázal povedať.

Nestihol som otcovi povedať, že mám veľmi pekné spomienky na svoje detstvo. Na to, ako sa so mnou hrával, ako ma učil strieľať zo vzduchovky, ako mi vyrábal gumipušky. Rád spomínam na to, ako sme sa spolu chodievali kúpať či rybárčiť, ako sme ja, otec, sestra a mama dvakrát obišli celú republiku (ČSSR). Cez letné prázdniny ma brával so sebou do školy, kde bol riaditeľom, tam som sa stretával s jeho žiakmi, učil som sa písať na stroji, bola to zábava.
Bolo to pekné detstvo.

Nedokázal som otcovi povedať, že keď sa pozerám do zrkadla, stále viac vidím, že som jeho synom. A pritom som s ním veľa ráz nesúhlasil. Hádal som sa s ním, väčšinou síce len vo vnútri svojho srdca, kritizoval som ho a reptal proti jeho postojom a činom. Avšak ako mi pribúdajú roky, pribúda mi porozumenie a, dúfam, i pokora. To, za čo som otca kritizoval, robím podobne a to, kvôli čomu som reptal, to teraz generácia mojich detí vyčíta mne.
Už otca nesúdim.

Nestihol som otcovi ešte raz povedať, ako veľmi si vážim, že sa verne staral o moju mamu na poslednom úseku jej cesty. Pred tým ako zomrela, bola moja mama pripútaná na lôžko dlhých päť mesiacov. To je asi 150 dní a vtedy môj otec mamu  v nemocnici navštívil aspoň 150 krát! Povzbudzoval ju, kŕmil ju, bol s ňou až do jej odchodu na večnosť.
Veľmi za to otcovi ďakujem.

Teraz mu to už ale nepoviem, pretože je mŕtvy.
Dúfam len, že to otcovi povie Pán večnosti, náš Spasiteľ Ježiš Kristus.

 

1 komentář na „Zomrel mi otec“

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *